Aká bude ďalšia spoločná budúcnosť Česka a Slovenska? Chystá sa odlúčenie?

Podľa českého politológa Pavla Šaradína Česi už únií nedôverujú tak ako predtým, čo na rozdiel od Slovenska neplatí, Slováci sú vo vzťahu k únii oveľa optimistickejší. Až 80% českých občanov odmieta eur pretože ho vníma ako súčasť „Bruselského diktátu“. Názorové rozdiely európskych politikov v otázke migračnej krízy zohráva veľkú úlohu v tom, ako ľudia pomaly menia svoje vnímanie voči európskemu spoločenstvu, čo badateľné aj na výsledkoch volieb v členských krajinách.  

EÚ sa začala rozdeľovať na euroskeptikov a na výslovne proeurópske strany, mnohí odborníci však vidia ešte jednu odnož, a to špecifickú stranu českého Andreja Babiša, ktorý sa javí veľmi nevyspytateľne. Pri aplikovaní viacrýchlostnej Európy sa však predpokladá, že dôjde k akémusi ochladeniu vzťahov medzi Slovenskom a Českom, pretože slovenskí zákonodarcovia chcú byť jednoznačne v tzv. silnejšom jadre EÚ a Česi s najväčšou pravdepodobnosťou ostanú mimo rozhodovacieho stola. Budú zohrávať pozíciu pozorovateľa.

Slovenský sociálny antropológ Juraj Buzalka za tým vidí predovšetkým skúsenosť Slovenska s autoritárskou vládou a mečiarizmom deväťdesiatych rokov. Snáď preto sme o niečo imúnnejší, v EÚ vidíme záruku, že zostaneme „normálnou“ demokratickou krajinou. Zásadný rozdiel vidí v úrovni médií, ich slobody a zodpovednosti. Ako príklad by sa dalo uviesť, že české média sa počas migračnej krízy nebránili skoro ničomu na rozdiel od tých slovenských.

Jemnejšia rétorika a menšia kritika na Brusel tunajších médií totiž veľmi zavážila. Na rozdiel od našich susedov vo väčšine Slovákov nevybudovali a neposilňovali euroskeptizmus. Na Slovensku sa totiž zmenila štruktúra vlastníctva médií, čo aj výrazným spôsobom ovplyvnilo smerovanie textov a článkov podľa dosahu jednotlivých politických strán. Kedy častokrát dochádza k tendenčnému písaniu. Najbadateľnejšie je to v predstavovaní silného jadra premiérom Robertom Ficom, ktorý tento „projekt“ vidí ako príležitosť pre krajinu, pričom prízvukuje, že nás to bude niečo stáť. No výsledok bude prospešní pre všetkých.  

Podľa Buzalku však diskusii o našom mieste v Európe stále chýba obsah. Od nášho vstupu sa sústreďujeme iba na využívanie tém, ktoré sú momentálne v móde. Hovoríme o eurofondoch a ekonomických výhodách, či v súčasnosti o akomsi jadre Únie. Najvyšší politici by však nemali zabúdať, že členstvo má aj hodnotový rozmer, čo znamená neviesť iba diskusie o tom čo chceme, ale aj vysvetľovať prečo je to pre nás dobré a výhodné. Ak v najbližšej dobe nevnesú do výpovedí trocha úprimnosti a vecnosti, tento nedostatok by mohli využiť extrémistické strany vo svoj prospech a podkopať dôveru v EU.

V ich prospech je momentálna nepriaznivá situácia v Európe, kedy môžeme zaznamenávať vplyvy a rast popularity skeptických a extrémistických strán vo všetkých členských krajinách, pričom Slovensko nie je výnimkou. Prežívame sociálne turbulencie a títo ľudia cítia, že majú šancu dostať sa  k moci. Po období mečiarizmu sme sa rozhodli stať sa „normálnou krajinou“. Preto sme sa stali súčasťou silného bloku EÚ spolu s tými štátmi, ktoré sme za vzor tejto normálnosti považovali. 

Prekresľovanie červených čiar však dnes prichádza práve zo západu. S každým Trumpovým tweetom či podivným referendom o Ukrajine, nezávislosti, brexite. Čoraz viac a viac prichádzame o pôvodné vzory úspešnej európskej krajiny. Nadišiel preto čas, aby sme prestali hľadať vzory na kopírovanie a sami naplnili svoju krajinu  obsahom o tom, prečo sme Slováci, prečo sme demokrati, prečo sme Európania.