Ak by sa ĽSNS podarilo v tomto roku zrealizovať svoj program, Slovensko by bolo v obrovskom mínuse

Ukázala to analýza, ktorú uskutočnil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Strana pritom sľubuje vyrovnaný rozpočet. „Voliči spravidla nemajú čas ani motiváciu listovať stostranové rozpočty verejných financií. Nemajú tak ucelenú predstavu o tom, koľko zdrojov ide na ktoré položky verejného rozpočtu a koľko sa vyberie na rôznych daniach a odvodoch. Tento stav je následne vodou na mlyn populistickým politikom, ktorí môžu sľubovať aj modré z neba a voliči bez potrebných vedomostí nemajú možnosť rozoznať, že ide o nerealizovateľné alebo len veľmi drahé sľuby,“ vysvetlil analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Príkladom takýchto populistov je podľa neho strana Mariana Kotlebu ĽSNS. Vo svojom programe sľubuje zvyšovať populárne, ale zároveň drahé výdavky na dôchodky, politiku nezamestnanosti, dotácie do poľnohospodárstva či výdavky na obranu. Naopak, šetriť sľubuje z celkového pohľadu len v zanedbateľných výdavkoch, ako je napríklad zníženie poslancov zo 150 na 100, zrušenie financovania politických strán z verejných zdrojov alebo zrušenie poplatku do NATO. Okrem toho sľubuje strana znížiť dane na 15 %, pripomenul analytik.

„Keby sa ĽSNS podarilo realizovať tento program v roku 2017, bol by výsledkom deficit verejných financií vo výške 6,3 miliardy eur. Samotná strana pritom vo svojom programe uvádza, že jej cieľom je vyrovnaný rozpočet,“ upozornil Chovanculiak. Takáto suma dnes podľa neho putuje na financovanie základného a stredného školstva plus na celé zdravotníctvo. „S takýmto vysokým deficitom by sme viac ako dvojnásobne prekročili maastrichtskú hranicu 3 % deficitu na HDP,“ dodal.

V analýze ďalej uvádza, že ĽSNS navyše plánuje opustiť EÚ a NATO, s čím by boli spojené nutné investičné výdavky na obranu vo výške 7 miliárd eur. Okrem toho chce strana zoštátňovať strategické podniky, čo by vyžadovalo ďalšie investície vo výške asi 4 miliardy eur. „Teda okrem výrazného nárastu prevádzkových nákladov štátu by zároveň narástli aj investičné výdavky vo výške 11 miliárd eur, na ktoré by si štát musel požičať,“ tvrdí INESS.