Aj takto to môže dopadnúť, keď sa kazateľ vyberie na diskotéku

Na cestu sa vychystal, akonáhle ho inšpiroval Boh. Rád nechal viesť aj pozvaním priateľov a známych, ktorých pribúdalo neúrekom. Raz dostal ponuku navštíviť spoločenstvo veriacich v Kimberley, a vzhľadom na to, že nemal dôvod odmietnuť, šiel a bol pripravený dať sa Bohom prekvapiť.

Nedobré prekvapenie
Veru aj prekvapenie zažil, ale spočiatku nie veľmi dobré. Dalo by sa skôr označiť za kaziace náladu a vyvolávajúce obavy. Keď totiž nastal čas na to určený a cirkev otvorila bránu pre bohoslužbu, všimol si, že spoločnosť je tvorená staršími a že v nej niet ani jediného mladého človeka.

Prečítajte si: O jednom Milanovi, ktorý si rád často zanadával

Vravel si, že bude lepšie nepátrať po príčine, ale napokon sa predsa len odvážil spýtať muža, ktorý ho veľkoryso privítal, kam sa podela mládež. Muž sa smutne usmial a zahlásil, že ak to chce skutočne vedieť, potom by ho mal nasledovať a presvedčiť sa, v čom tkvie problém. Nepriamočiare vysvetlenie v ňom síce spustilo ešte väčšiu nálož obáv, ale i tak sa posadil do auta na miesto spolujazdca a s napätím očakával, kam ho muž povezie.

Diskotéka
Dopravný prostriedok s hrkotom zastal a on počúvol pokyn, aby vystúpil a priblížil sa k budove, ktorá sídlila neďaleko. Z jej útrob doliehala hlučná hudba, krik a smiech a dvere zdobil nápis Diskotéka.

Treba podotknúť, že v období, keď sa príbeh odohral, sa písali 70. roky, a teda bol podnik ponúkajúci zábavu a tanec čímsi novým. Civel s otvorenými ústami a so sklamaním si uvedomil, že cirkev ani zďaleka nespĺňa kritériá, aby mohla byť vnímaná ako väčšie lákadlo.

Pozrel sa na muža stojaceho po pravici a obaja si vymenili pohľady plné porozumenia. Obrátili sa, aby sa pobrali kadeľahšie, ale kazateľ sa jednostaj otáčal smerom, odkiaľ vychádzala jedna pieseň za druhou. Tak rád by sa bol odtiaľ pohol a zabudol, ale čosi mu bránilo.

Vtom sa mu v srdci vynoril nápad, spočiatku naháňajúci strach, ale neskôr intenzívne tlčiaci na každú časť bytosti, a nech by sa snažil, neodohnal by ho od seba. „Poď," pokynul kazateľ svojmu spoločníkovi, a už aj sa ponáhľal a očami blúdil kade-tade. Na otázku, za čím sa tak ženie, jednoducho odpovedal, že musí nájsť kanceláriu majiteľa diskotéky a presvedčiť ho, aby mu dovolil prehovoriť.

Iste, bolo to nekonvenčné a ani majiteľ sa netváril ktovieako prívetivo, ale kazateľ zvolil najvhodnejšie slová, aby ho obmäkčil. „Môžete prísť zajtra a o polnoci niečo povedať," schválil majiteľ netradičnú požiadavku a on sa potešil i zľakol súčasne. Na prejav mal totiž len päť minút a potreboval čas využiť čo najlepšie.

O polnoci
Minul sa deň a priblížila sa polnoc. Na príležitosť si prezieravo obliekol neformálne oblečenie. Vedel, že nesmie na pódium vystúpiť v obleku, a aj keď to nebolo pre neho celkom typické, prispôsobil sa prostrediu.

Vzal si mikrofón, nadýchol sa a spustil monológ. Trval krátko, ale už po uplynutí dvoch minút sa v miestnosti nálada zmenila. Mladí vzlykali, po tvárach im tiekli slzy, a keď položil otázku, či je niekto, kto by sa chcel pomodliť a začať vzťah s Bohom, zdvihli sa všetky ruky. Bolo to nezabudnuteľné.

O rok
Návštevu rovnakého mesta si s očakávaním zopakoval aj o rok neskôr. Jeho niekdajší spoločník ho opäť vyzdvihol a ujal sa ho s priateľským úsmevom a šibalstvom v očiach. Tvrdil, že mu chce niečo ukázať, a ak sa aj odvážil snoriť po podrobnostiach, odpovede sa nedočkal. Tajomstvo sa však čoskoro odhalilo a kazateľa pochytilo obrovitánske dojatie. Ukázalo sa, že miesto, ktoré kedysi pôsobilo ako diskotéka, sa premenilo na cirkev.