Na predsavzatí nie je vonkoncom nič zlé. Ak je aj väčšina z toho, čo si človek v opojení eufóriou a za zvuku a žiary ohňostroja o polnoci nasľubuje, na vine nie je myšlienka ako taká.
Vinu možno zvaliť aj na to, že na onú dvanástu hodinu, ktorá navždy oddelí starý rok od toho nového, sa kladie obrovitánsky dôraz. Ako keby mala nejakú zvláštnu nadprirodzenú silu, vďaka ktorej sa zabezpečí zmena - bôľ prestane bolieť, konflikt sa skončí, rodina sa opäť zomkne, pokazené sa opraví.
Nič mimoriadne sa neudeje bez práce. Začína sa to predsavzatím, ktoré je nutné opakovať si dovtedy, kým sa z neho nestane najkrajšia a najvábivejšia pesnička, akú kedy myseľ spoznala. A potom nasleduje činnosť, ktorú treba zabaliť do darčekovej škatule, aby bola vnímaná ako dobro. Je totiž dôležité drieť.
Nezostane kameň na kameni
Ježiš často hovorieval to, čo sa nepočúvalo najľahšie. Povzbudzoval a vždy dbal na to, aby jeho reči nechýbala nádej a aby bolo dostatočne jasne a zrozumiteľne povedané, že Boh neopúšťa a podá ruku slabému aj v čase smrti.
Niekedy sa ale obracal na dav s proroctvom toho, čo sa ešte neprihodilo a veru vyhliadky vôbec neboli ktovieako potešujúce.
Ktosi zo zástupu pochválil krásu chrámu v Jeruzaleme. Vraj nech si každý všimne, aká to veľkolepá a úchvatná stavba.
Ježišova odpoveď započala rozhovor o konci sveta. Povedal, že z toho, čo je teraz videné a obdivované, v budúcnosti nezostane kameň na kameni.
Priblížia sa vojny, všakovaké pohromy a veliké prenasledovanie kresťanov. Ten, kto sa prizná k Bohu, bude lapaný, dávaný do prítomnosti sudcov a tí všetci ho budú vypočúvať a klásť zákerné otázky, len aby sa chytil do pasce.
Ale ktokoľvek sa ocitne v takej situácii, nemá sa strachovať a zúfať si.
Ježišova rada je priama.
Zaumieňte si (dajte si predsavzatie, sľúbte si, učiňte sami sebe záväzok), že nebudete vopred premýšľať, ako sa brániť a že sa spoľahnete na Boha, ktorý hojne dáva neprekonateľnú múdrosť.
Sám Boh teda človeka vyzýva k tomu, aby si predsavzal niečo dobré.
Nemusí to byť iba na začiatku roka
Milý čitateľ,
daj si predsavzatie, že svoje studené vojny budeš viesť vďaka mocnej zbrani, ktorá je k dispozícii v modlitbe.
Sľúb si, že hĺbka nešťastia nikdy neprevýši nádej.
Zaviaž sa, že budeš viac premýšľať nad tým, čo je nepominuteľné, a že spoznáš Boha takého, aký je.
Začni v marci, keď sa prebúdza jar,
alebo na sklonku leta, keď je vzduch čudne ťažký aj ľahký zároveň,
alebo aj vtedy, keď si rok roku podávajú ruky a ľútostivo sa lúčia, lebo vedia, že vzájomné prepojenie nie je možné.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies
