BRUSEL/BUDAPEŠŤ - Postoj Benátskej komisie k spornému ukrajinskému školskému zákonu je jednoznačný: Kyjev musí splniť očakávania EÚ i Benátskej komisie, ak to s euroatlantickými integračnými snahami myslí vážne.
Podľa agentúry MTI to povedal v Bruseli maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Zopakoval, že maďarská vláda očakáva od ukrajinskej vlády, že nebude obmedzovať už existujúce práva národnostných menšín, že bude s menšinami rokovať a že splní všetky odporúčania Benátskej komisie.
"Maďarsko nemôže podporiť snahy Ukrajiny n a medzinárodnej scéne dovtedy, kým nedôjde v tejto oblasti k zmene," zdôraznil Szijjártó. Susedia Ukrajiny majú podľa neho právo kritizovať tamojší sporný školský zákon, ktorý okliešťuje práva národnostných menšín na výučbu v materinskom jazyku. S odvolaním sa na vyhlásenie expertov z Rady Európy o tom v piatok (8.12.) informovala agentúra Reuters.
Ukrajina má veľkú ruskú, maďarskú a rumunskú národnostnú menšinu. Žije tam aj menšia slovenská minorita. Schválenie kontroverznej školskej legislatívy z 5. septembra pobúrilo najmä Maďarsko, ktoré pohrozilo Ukrajine tým, že zablokuje snahy Kyjeva o integráciu do EÚ.
Ukrajina po ostrej kritike zo zahraničia zaslala túto spornú časť zákona na expertízu Benátskej komisii. Ide o renomovaný poradný orgán, ktorého rozhodnutia sa členské štáty Rady Európy zaväzujú rešpektovať.
Nový ukrajinský zákon o vzdelávaní, ktorý prezident Petro Porošenko podpísal 26. septembra, vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku. Ide najmä o článok 7, v ktorom sa píše, že ukrajinský štát bude garantovať vzdelávanie od 5. triedy základnej školy len v ukrajinčine.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies