BRATISLAVA - Po dovolenkovom období by sa ministri mali zísť na Bezpečnostnej rade štátu. Podľa informácií denníka Pravda dôvod jej zvolania súvisí s materiálmi, ktoré zaistila polícia koncom júna, keď prehliadala auto bývalého šéfa vojenskej rozviedky Romana Mikulca. Toho spolu s jeho priateľkou, bývalou spravodajskou dôstojníčkou Katarínou Svrčekovou, polícia obvinila z trestného činu ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
Polícia mala nájsť v aute množstvo písomností medzi nimi aj utajované dokumenty týkajúce sa aktivít zahraničných spravodajských služieb. Polícia sa k vyšetrovaniu nechce vyjadrovať s tým, že v kauzách týkajúcich sa vojenského spravodajstva sa bude výhradne vyjadrovať až do skončenia vyšetrovania Úrad špeciálnej prokuratúry. Úrad odmieta čokoľvek komentovať.
Nereagoval ani Roman Mikulec. Keď sa ho Pravda pokúšala kontaktovať, najprv povedal, že nemá čas, nech zatelefonujú neskôr. Potom už nedvíhal mobil. Denník Pravda mu chcel položiť otázku, či je pravda, že vo výpovedi na polícii k úniku utajovaných skutočností mal prítomnosť dokumentov vo svojom aute údajne zdôvodňovať tým, že nepatria jemu, ale Kataríne Svrčekovej.
Nedostupná bola aj jeho priateľka Katarína Svrčeková. Tú armáda pre obvinenie dočasne pozbavila výkonu stálej služby. Na PN–ke je nepretržite od začiatku júla. Bezpečnostný analytik Ivo Samson upozornil, že únik takýchto dokumentov mohol pre Slovensko u zahraničných partnerov znamenať stratu dôveryhodnosti. Ministerstvo obrany reagovalo, že ak sa potvrdia informácie, že Roman Mikulec mal utajované dokumenty týkajúce sa zahraničných tajných služieb, tak sa tým bude zaoberať Bezpečnostná rada. „V prípade relevantnosti budú takéto informácie určite témou Bezpečnostnej rady,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa ministra obrany Martina Balleková. Bezpečnostná rada je poradným orgánom vlády, ktorá okrem iného vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu na Slovensku, ale aj vo svete. Predsedá jej premiér, jej členmi je osem ministrov. V mimoriadnych situáciách ju môže zvolať aj prezident.
Pravda pripomína, že za Romana Mikulca, ktorý bol nominantom SaS, sa začali vyšetrovať podozrenia z údajného tunelovania vojenskej rozviedky. Na verejnosti sa objavili dve správy. Podľa prvej mali v rokoch 2006 až 2010 vtedajší riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby a šéf Vojenského obranného spravodajstva postupovať ako organizovaná skupina a narábať so štátnym majetkom vo svoj prospech či v prospech tretích osôb. Druhý tajný spis hovorí o tom, že súčasný námestník vojenského spravodajstva mal v rokoch 2004 až 2008 zneužiť svoje postavenie na vlastné obohatenie sa. Všetci aktéri obvinenia odmietli a minister obrany Martin Glváč označil dokumenty za fiktívnu konštrukciu s cieľom zdiskreditovať predstaviteľov rezortu. Kauzami okolo vojenského spravodajstva sa zaoberá Úrad špeciálnej prokuratúry.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies